Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
ChynoranyHľadať
 
 

História obce Chynorany


 

Úvodom

chynorany             Terajšia spádová obec Chynorany, ako aj iné aglomerácie na Slovensku, má bohaté dejiny a zaujímavú minulosť. Z rôznych hodnoverných prameňov zisťujeme, že od existencie prvej osady Chynorian ubehlo takmer deväť storočí. Počas tohoto dlhého obdobia sa osady a obce zakladali chronologicky a vyvíjali sa, každá z nich svojráznym spôsobom. Ani naša obec nebola výnimkou. Od svojho založenia prešla ťažkými a pohnutými obdobiami. Trpké a smutné udalosti, ktoré sa tu odohrali v minulých storočiach sú toho živými svedkami. Dobrému a roduvernému Slovákovi nemôže byť nič svätejšie ako rodný kraj. Vážme si ho teda tak, ako nám to odkázal chynoriansky rodák, básnik V. Beniak: "Ani hrdza ich nezožerie ani mráz, zima krutá neroztrhá čo viažu Ťa sem, neroztrhá tie putá. A kebys vzlie ...
 

Úsvit dejín

chynorany            Z dávnovekých udalostí odohrávajúcich sa na slovenskom území máme dnes, už vďaka intenzívnym archeologickým výskumom, veľa dokumentárnych nálezov, pamiatok o našich predkoch i o tom, ako tu žili, pracovali a umierali. Usadenie našich predkov v katastri obce je preto iba zákonitým pokračovaním postupného a kompaktného osídľovania slovenského regiónu v rámci Karpatskej kotliny, ktorá bola obývaná pračlovekom už v hlbinách praveku. Hoci z katastra obce sa dosiaľ nezistili archeologické pamiatky z obdobia neolitu /6000 - 2900 pred Kristom/, v blízkom okolí sa objavili viaceré keramické nálezy, ktorých význam prekračuje nielen hranice karpatskej oblasti, ale aj Slovenska. Ku skvostom starého umenia sa radia i pamiatky kultúry v oblasti Brodzany - Nitra.  
 

Pomenovanie

JPr 1983 (5).jpg Na základe porovnávajúceho štúdia s inými slovanskými jazykmi je zrejmé, že od koreňa chyn, chynúť, sa vytvorilo slovo chynor, znamenajúce miesto, ktoré sa klonilo, zvažovalo, morilo do močaristého terénu. V roku 1387 mala usadlosť názov Herenen, v roku 1390 Henyeren a v roku 1773 sa volala Chinoran. V dobe silnej maďarizácie (v r. 1910) sa nazývala Kinorány. Z uvedeného vyplýva, že ide o prebratie pôvodného slovanského sídelného názvu Chrenjane (množné číslo). V jeho koreni sa odráža slovanské slovo chreň používané aj ako osobné meno. V maďarčine prebehol vývoj Herenyen - Henyeren, v slovenčine zasa vzniklo z maďarského Henyeren - Chynorany. Obe vysvetlenia majú svojich zástancov i odporcov.  
 

Majitelia

chynorany Vo včasnom stredoveku patrila takmer všetká pôda kráľovi. Postupom času sa začalo Kráľovské patrimónium drobiť rozdávaním kráľovských majetkov cirkevným inštitúciám a najmä šľachte. V polovici 13. storočia (r. 1243) boli majiteľmi obce šľachtici Dona, Vacík, Dubák a Tibo - dar kráľa Bela IV. Nevedno však, či išlo o bratov, ani či spomínaný majetok vlastnili už ich predkovia. V r. 1321 po smrti Matúša Čáka sa znovu stávajú kráľovským majetkom. V r. 1387 daroval "na večné časy" kráľ Žigmund dedinu magistrovi Petrovi, ktorý bol synom Tomáša zo Stráži, a ktorý už vlastnil aj blízke Nedanovce a Krásno. No už o rok vydal ten istý kráľ ďalšiu darovaciu listinu, ktorou udelil kráľovskú dedinu šľachticom Jánovi, synovi Dominika a Ladislavovi, synovi Kokoša z Pastuchova. V priebehu krátkej doby zmenila obec viacerých majiteľov až v r. 1395 sa na dlhý čas stala majetkom ostrihomského arcibiskupstva.   ...
 

Vývin

kostol_03.jpg Obec od svojho vzniku prešla búrlivým vývojom vrátane tatárskych a tureckých nájazdov s následným plienením ako i presúvaním sa z pôvodného osídlenia v lokalite Dubové do terajšej oblasti. V r. 1531 stoliční úradníci zaznamenali existenciu 33 poddaných usadlostí schopných platiť dane, 6 usadlostí bolo opustených. No už v r. 1598 sa v súpise domov uvádza 62 obývaných domov. Pre porovnanie: susedné mestečko Žabokreky malo vtedy iba 50 domov.   V r. 1720 pri celokrajinskom sčítaní obyvateľstva platiaceho dane (iba kategória sedliakov-gazdov) zaznamenali 61 sedliackych domácností, ktorým patrili role v rozsahu 363 bratislavských meríc, čo bolo asi 76 ha a lúky na 145 koscov. Ani v budúcnosti sa roľnícky charakter dediny nezmenil. Až v druhej polovici 19. stor. sa v obci začali uplatňovať i všetky druhy remesiel, najmä murárske, tesárske, stolárske, debnárske, kotlárske, kováčske, krajčírske, obuvnícke a ďalšie. Za cisára Jozefa II. sa v r. 1784 - 87 uskutočnilo v Uhorsku prv ...
 

Prelom 18. a 19. storočia

Veľmi podrobný popis Chynorian zostavili hospodárski úradníci ostrihomského arcibiskupa Jozefa Baťániho v roku 1800. Sú v ňom zaznamenané nielen hospodárske a náboženské, ale aj sociálne i kultúrne pomery v obci. O polohe Chynorian sa tu konštatuje, že ležia na mierne zvýšenej rovine a od Nadlíc ich delí staré koryto potoka Hydiny a od Veľkých Ostratíc terajší tok Hydiny. Hranice chotára susedné obce rešpektujú. Chynorianske polia sú veľmi úrodné a oráčiny patria do 1. a 2. akostnej triedy. Hnoj sa používa veľmi málo, no i napriek tomu dosahujú veľmi dobrú úrodu. V chotári sa nenachádzajú žiadne vinice ani kopanice. Vlastných lesov má obec málo a sedliaci drevo z nich vyvážajú podľa veľkosti svojich usadlostí. Zo severovýchodu občas zaplavuje chotár rieka Nitra. Obyvatelia Chynorian ...
 

Chynorany - história

bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 

 
ÚvodÚvodná stránka