Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
ChynoranyHľadať
 
 

Jozef Bezák

  • Jozef Bezák

Jozef Bezák - maliar - chynoriansky Van Gogh

Jozef BezákJozef Bezák sa narodil 13. februára 1939 v Horných Chlebanoch, v bydlisku jeho matky, kde jeho rodičia istý čas po sobáši bývali. Neskôr si postavili rodinný dom v Chynoranoch takmer na okraji obce, neďaleko rieky Nitry. Od školských rokov sa zapájal do hier mladších chlapcov a dievčat, s rovesníkmi hral futbal, opekal zemiaky a občas aj ryby, táboril, zručne hádzal sekerou i nožom do bútľavej vŕby. Obdivuhodne hral na harmonike.

Po ukončení povinnej školskej dochádzky v Chynoranoch absolvoval strojníctvo na SOU v Partizánskom, kde aj rozvíjal svoj hudobný talent na ľudovej škole umenia. Úspešné absolvovanie ĽŠU prebudilo v Jozefovi túžbu po vyššej forme štúdia, a tak sa prihlásil na Štátne konzervatórium v Bratislave, ktoré ukončil maturitou v roku 1961. Absolvované štúdium mu umožnilo pedagogickú činnosť. Vyučoval na ĽŠU v Bošanoch, kde sa neskôr stal i riaditeľom. Jeho peripetie učiteľa hudby a riaditeľa ĽŠU vyvrcholili v roku 1970, kedy bol predvolaný na tzv. pracovno-politické pohovory pred komisiu odboru školstva vtedajšieho ONV v Topoľčanoch. Výsledkom týchto "pohovorov" bolo jeho pozbavenie funkcie riaditeľa v októbri 1970. Bezprostredne po pohovoroch bol naňho vyvíjaný nátlak, aby zmenil názory, postoj k zriadeniu, sľubované nové pohovory s možnosťou všetko odvolať. Po jeho odmietnutí v decembri 1970 s ním bol definitívne rozviazaný pracovný pomer. Odbor školstva tak urobil koniec jeho ambíciám prihovárať sa hudbou mladej citlivej duši žiakov. Strata zamestnania a prenasledovanie zanechali na jeho zdraví, osobitne psychike, trvalé následky. Bez zamestnania zostal do roka 1975. Napriek tomu sa svojimi obrazmi na jeseň v roku 1972 prezentuje na Trienále insitného umenia v Bratislave, kde svojou tvorbou vzbudil v radoch odborníkov značnú pozornosť. Následne boli jeho obrazy na výstave v Dánsku, Nórsku a Fínsku. V januári roku 1973 realizoval svoju prvú samostatnú autorskú výstavu v Galérii mladých v Bratislave. rozsiahla expozícia bola prierezom jeho šesťročnej tvorby. 

V r. 1975 bol pozvaný opäť do školských služieb. Na radu lekárov však iba s čiastočným pracovným úväzkom. V jeho živote sa zároveň popri výtvarnej činnosti prebudila túžba dať poznané a prežité na papier. Reagoval napríklad na necitlivé združstevňovanie drobných roľníkov, v ktorých pretrvávali desaťročiami zakorenené návyky spôsobu obrábania pôdy. Rovnako na zasahovanie do životného prostredia a nedostatočné čistenie odpadových vôd veľkých závodov na hornej Nitre, v dôsledku ktorých sa rieka zásobená chemikáliami stala vlastne mŕtvou.

Ťažko prežíval i okupáciu Československa a "dočasný" pobyt sovietskych vojsk na našom území schválený predstaviteľmi štátu. Osobný postoj k týmto skutočnostiam, s ktorými sa nemohol zmieriť, vyjadril nielen pred spomínanou previerkovou komisiou, ale i vo svojej tvorbe. boli pre neho bolestnými impulzmi, s ktorými sa vyrovnával umelecky i občiansky. Do veľkej miery práve zásluhou jeho sťažností na kompetentné inštitúcie sa začiatkom 80-tych rokov stal chynoriansky Háj štátnou prírodnou rezerváciou pod názvom "Chynoriansky luh". 

Do roku 1980 sa však jeho zdravotný stav zhoršil natoľko, že lekárska zdravotná komisia konštatovala úplnú invaliditu. Z polovičného pracovného úväzku mu bol vymeraný dôchodok - žobračenka, z ktorej nemohol uživiť manželku s dcérou. Rodina sa do veľkej miery i z týchto dôvodov rozpadla. Zadĺžený potom žil dlhé roky hlboko pod úrovňou životného minima. 

Významným rokom, v ktorom sa Jozef Bezák dočkal osobitného medzinárodného uznania, bol rok 1983. Jeho tvorbu dňa 20.12.1983 americkej verejnosti predstavil v Los Angeles obdivovateľ jeho výtvarného prejavu, pán Jiří Zavřel. Pri tejto príležitosti bola vydaná štvorjazyčná publikácia so sériou 19-tich uhľokresieb.

Po spoločenských zmenách v roku 1989 bol rehabilitačnou komisiou odboru školstva v Topoľčanoch síce plne rehabilitovaný, avšak naďalej odsúdený na život v biede, keďže za týmto morálnym gestom nenasledovalo i reálne finančné odškodnenie za roky ujmy. Počas deväťdesiatych rokov, kedy jeho zdravotný stav vyústil do ťažkej choroby, sa ho zbytočne dožadoval na najvyšších miestach. Bez obetavých rodičov by svoj ťažký údel nemohol niesť.
Na sklonku života, už v boji so zákernou chorobou, spolupracuje s redakciou Duchovného života Slovenskej televízie Bratislava na realizácii filmu "Ajhľa človek" venovaného jeho tvorbe a pohnutému životu.

Zomrel 22. apríla 1997, iba niekoľko dní po odvysielaní tohto filmu. /z knihy: Nebudú zabudnutí II. Výtvarná tvorba - Osobnosti kultúrnoosvetového života 20. storočia na hornej Nitre, Vydalo: Hornonitrianske osvetové stredisko Prievidza v roku 2004/

Link na tvorbu Jozefa Bezáka


 
ÚvodÚvodná stránka