Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
ChynoranyHľadať
 
 

Základné údaje

  • Štát: Slovensko                       zzz (3).JPG
  • Kraj: Trenčiansky kraj
  • Okres: Partizánske
  • Región: Stredné Ponitrie
  • Nadmorská výška: 178 m n. m.
  • Súradnice: 48°36′35″S 18°16′28″V
  • Rozloha: 10,35 km² (1 035 ha)
  • Obyvateľstvo: 2 716 (31. 12. 2016)
  • Hustota: 262,42 obyv./km²
  • Prvá písomná zmienka:  1243

 

Úlohy obce

Obec (mesto) je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. Obec (mesto) financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, ako aj zo štátnych dotácií.

Základnou úlohou obce (mesta) pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Štát môže zasahovať do činnosti obce len spôsobom ustanoveným zákonom. Obci (mestu) pri výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy. Vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona môže obec (mesto) vydávať všeobecne záväzné nariadenia.

Na obec (mesto) možno zákonom preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy. Náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát. Pri výkone štátnej správy môže obec (mesto) vydávať v rámci svojej územnej pôsobnosti na základe splnomocnenia v zákone a v jeho medziach všeobecne záväzné nariadenia.


 

Geografia, fauna, flóra

Obec Chynorany sa nachádza medzi dvomi pohoriami takmer v strede žírnej nitrianskej doliny. Od východu ju lemujú Tribečské vrchy s najvyšším vrchom Tribeč vysokým 829m, zo severu sa tiahnu Inovecké vrchy s majestátnym Inovcom vysokým 1 042m a Krahulčími vrchmi s vypínajúcim sa Marhátom vysokým 758m.

Chotár obce Chynorany pozostáva z hnedozemných pôd a je v nadmorskej výške 178m o celkovej rozlohe 1.037 ha. Leží na pravostrannom boku rieky Nitry, nachádzajúcej sa na stredonitrianskej nive a ročné zrážky dosahujú 600-700 mm. Terén obce je mierne zvlnený a postupuje do nižších partií zvažujúcich sa do oblasti rieky Nitry. Na juhovýchodnej strane pozdĺž rieky boli pred stáročiami močaristélúky.

Lokalita intravilánu a extravilánu obce je na rozhraní dolnej a hornej nitrianskej doliny, ktorá je geograficky oddelená sútokom rieky Bebravy. Rieka Nitra vyviera pod vrchom Kľak, pri dedinke Gajdel (Kľačno), s prietokom 11,6m/sek a v dĺžke 196 km. Pred 50 rokmi bola bohatá na viaceré druhy rýb a najmä na ich množstvo. Žili v nej jalce, mreny, pstruhy, plotice, pleskáče a v bočných ramenách kapre. Popri brehoch na starých vŕbach a vysokých topoľoch hniezdilo rozmanité vtáctvo: dudok, ďateľ, žlna, trasorítka, straka, divý holub, pinka, sýkorka, drozd a veľa vrabcov. Okrem vrán popolavých hniezdili vo vysokých stromoch i dravci ako jastrab, kaňa a krahulec. Z vodného vtáctva v tichých ramenách plávali divé kačice, vodné sliepky, potápky a volavky. V hustom poraste kríkov a vo vysokej tráve sa darilo aj menším šelmám: kune, tchorovi, divej mačke, občas sa objavila ondatra, užovka a vzácne i vydra.

Jedným z pozostatkov lužných lesov na Slovensku je v katastri obce zachovaný dubovo-jaseňový lužný les, ľudovo nazývaný háj (Prírodná rezervácia Chynoriansky luh), o rozlohe 44,3 ha a od roku 1981 vyhlásený za národnú rezerváciu pod názvom Chynoriansky luh.

 Chynorany - chynoriansky háj

V háji ďalej rastie hrab, breza, lipa, klen, javor a plánky hrušiek a jabloní. V hustom poraste rastú kry trnky, lohyne, osiky, čerenky, liesky, bazy čiernej, svíba krvavého, svíba drieňovitého, černuchy strapcovitej, krušiny jelšovej a bršlena európskeho. Z rastlín, ktoré boli v minulosti jedinými ľudovými liekmi obyvateľov proti rôznym chorobám tu rastie: zádušník brečtanovitý, čistec lesný, lipkavec obyčajný, medvedí cesnak, pľúcnik lekársky, iskerník chlpatý, veterník, áron škvrnitý a iné. I tu hniezdilo množstvo vtákov rôznych druhov. Ešte v minulom storočí sa tu vyskytovali svorky vlkov, dnes sa tu darí líške, kune lesnej, lasici obyčajnej a srnkám. Na priľahlej lúke pozdĺž hája, od Plašového po Laziny, rástlo žlté záružlie, v ktorom si vykračovali bieli i čierni bociani.                                                                             
                                                                                                                             spracoval: Ján Janík


 
ÚvodÚvodná stránka